Prešovčanka ANTÓNIA TOMKOVÁ (30) napriek svojmu mladému veku dobýja tvrdý svet biznisu. Zahviezdila ako obchodná riaditeľka aerotaxi, v ktorej organizovala letecké prevozy celebrít svetových mien. Teraz sa zahryzla do vlastného podnikania, ktoré rozširuje a žne úspechy na všetkých frontoch.
Láska ku krásnym topánkam ju priviedla na benzínovú pumpu, kde si na vysnívané lodičky zarobila umývaním okien. „Mala som osemnásť, tie topánky boli nádherné a mám ich dodnes. Sú však také nepohodlné, že sa nedali nosiť. Mala som ich na sebe asi dvakrát. V tých časoch stáli štyritisíc korún,“ spomína s úsmevom na svoj prvý zárobok. „Odvtedy vždy, keď sa mi podarí dobrý biznis, odmením sa topánkami,“ dodáva. O tom, že sa jej v podnikaní darí, svedčí viac ako 150 párov topánok v skrinke na topánky. Keďže niektoré nestíha nosiť, posúva ich kamarátkam.
Letela s dalajlámom
Pozícia obchodnej riaditeľky aerotaxi asi najviac ovplyvnila jej kariéru. Spoločnosť poskytuje letecké služby presne na mieru. Často pre náročných zákazníkov. Zotrvala tam takmer šesť rokov. Napriek stretnutiam so stovkami svetových spevákov, hercov, politikov či biznismenov si Antónia Tomková svoj najsilnejší zážitok v doterajšej kariére pamätá celkom presne. „Bola som práve v škole v USA, keď mi zavolal osobný asistent dalajlámu. Jeho svätosť si vraj praje, aby som mu počas letu robila na palube spoločnosť,“ spomína Antónia. „Mráz mi prebehol po chrbte, keď som si uvedomila, že si dalajláma pamätá meno obyčajnej baby z východného Slovenska a naviac si výslovne praje, aby s ním bola na palube,“ opisuje svoje pocity, a dodáva: „V Bratislave sa nám stalo, že sme nemohli ani odletieť. Ľudia boli z neho úplne hotoví. Chytali ho, objímali, každý chcel podpísať knihu či fotografiu. Keďže dalajláma nevie povedať nie, museli sme ho normálne odtiaľ zobrať a odviesť do lietadla.“ Antónia nám na dalajlámu prezradila, že je veľký labužník a rad si pochutí na dobrom jedle.
Zarába peniaze iným
O známe tváre sa už nestará. Rozhodla sa zarábať peniaze iným. „Mala som pocit, že už som tam dosiahla všetko, čo som mohla. Túžila som po vlastnej firme, tak som si ju založila. No nevedela som, s čím by som začala podnikať,“ vysvetľuje. „Popri práci som mala asi troch klientov, ktorým som robila PR a marketing. Už som to však nestíhala, tak som odišla a začala som sa venovať iba klientom.“ Dnes má Antónia už desať zamestnancov. Prioritou jej firmy je obchod. Tvrdí, že nie je dôležitý produkt, ale to, ako ho predať. A práve kvôli tomuto si firmy úspešnú Prešovčanku najímajú. V databáze klientov má firmy s rôznym zameraním. „Najdôležitejšie je prvé stretnutie. Počas spolupráce máme totiž prístup k citlivým informáciám a je veľmi dôležité, aby panovala vzájomná dôvera od začiatku. Klienti mi povedia, čo sú ich silné a slabé stánky a o plánoch, ktoré by chceli dosiahnuť. Potom strávim v ich firme, s ich zamestnancami dva – tri dni, aby som videla dennodenný chod spoločnosti a urobila si vlastný, čo najpresnejší obraz o chode spo ločnosti. Na základe toho potom spracujem analýzu celej spoločnosti. Niekedy aj po pár hodinách vidím, kde sú rezervy firmy. Občas sa totiž stáva, že majitelia spoločnosti majú trošku skreslenú predstavu. Niekedy si myslia, že sú horší ako v skutočnosti alebo naopak,“ vysvetľuje odborníčka. Ako je možné, že veľkí top manažéri nevedia odhaliť rezervy svojho podniku? „Keď je človek nestranný a vie, aké sú možnosti firmy, tak to vidí inak. Keď ste podnikateľ, ktorý firmu vybudoval od začiatku, snažíte sa, aby obchod stále fungoval, na zefektívnenie mu neostáva čas. Stáva sa, že manažéri považujú za kľúčových ľudí tých, ktorí nimi nie sú. Snažia sa, možno aj podvedome, vyhýbať konfliktom. Všetci máme tendenciu si veci prikrášľovať a je jedno, či je to podnikateľ, alebo mamička na materskej,“ vysvetľuje Antónia.
Za nadváhu mala platiť štyritisíc eur
Podnikateľka nemusí pri nákupoch obracať každú korunu. A čo si môže dovoliť za svoj mesačný plat? „Nikdy som sa nad tým nezamýšľala, pretože nemám čas minúť celú svoju výplatu. Doma takmer vôbec nenakupujem. Ale na druhej strane sa musím priznať, že keď sa vraciam zo zahraničnej služobnej cesty, mám vždy minimálne o jeden kufor naviac, než keď som odchádzala. Na jednej zo služobných ciest sme s kolegyňou mali takmer 120 kíl nadváhy. Bolo to v Šanghaji a veľká hanba. Okrem topánok som zaťažená aj na posteľnú bielizeň. Mali tam krásnu luxusnú posteľnú bielizeň za veľmi dobrú cenu. ‚Prúser‘ je, že každé balenie vážilo asi 4 kilá. Lenže viete si predstaviť tú ženskú eufóriu, že toto môžem mať?! Vzala som hneď štyri, potom v Hongkongu som našla ďalšie. Ani nás nechceli pustiť do lietadla. Za nadváhu požadovali zaplatiť štyritisíc eur! Našťatie sa mi podarilo dohodnúť veľmi slušnú zľavu. No aj tak to boli najťažšie utratené peniaze.“
Od umývania okien k perlám
Ďalším biznisom, ktorý rozbieha, poteší najmä dámy. Rozhodla sa obchodovať s perlami. Tomuto skvostu nedokázala na svojich zahraničných cestách odolať a v našich končinách jej nejaký obchodík s perlami chýbal. Tak sa rozhodla, že túto dieru zapláta. „V Číne mi dokázali urobiť všetko, čo som si vymyslela, perlový šperk na mieru. Keď som s tým prišla domov, všetci to obdivovali. Potom som zopár kúskov dala vyrobiť podľa svojich predstáv, rozhodila som to medzi svoje priateľky a malo to obrovsky úspech. To ma povzbudilo. Takže teraz navrhujem perlové náhrdelníky. Rozhodla som sa pre dve samostatné línie šperkov. V luxusnej sú exkluzívne väčšie náhrdelníky, kde každý je originál. Dámy ich nosia väčšinou na večer – na plesy, večierky do divadla a podobne. Aj keď ja tieto veľké náhrdelníky nosím rada aj cez deň a hoci aj k džínsam… Druhá línia je jednoduchšia, s čis – tým dizajnom, určená pre každodenné nosenie. Je z riečnych perál vo všetkých možných farbách. Bude dostupná viac-menej pre každého. Cena bude približne už od tisíc korún českých.“ S perlami sa Antónia chystá aj na Slovensko – do Košíc, Popradu a Bratislavy.
Dom v Košiciach si nemôžem dovoliť
Hoci sa manželom Tomkovcom v Prahe výborne darí, minulý rok sa chceli vrátiť na Slovensko. „Zobrali sme si dovolenku a išli sme si hľadať dom do Košíc. Hľadali sme pozemok, no po dvoch týždňoch sme zistili, že sme ešte nezarobili toľko, aby sme mohli žiť na Slovensku. Ceny za pozemky boli drahšie ako sme očakávali. Len pre porovnanie, cena za pozemok v Košiciach bola taká vysoká ako cena za novostavbu s pozemkom na okraji Prahy,“ konštatuje s úsmevom.
